reklama

Ešteže tu máme hokej!

Na mnohých diskusiách sa stretávam s názorom, že Slovensko pri tejto vláde a hlavne po novele Zákonníka práce prijatej dnes, potrebuje generálny štrajk. Zaujímavé je, že nikto proti tomuto štrajku v diskusiách nie je, avšak rovnako tu nikto na zorganizovanie takéhoto štrajku tiež nie je. Je až absurdné ako sa zmenilo postavenie ľudí na diskusiách, kde sa môžu “slobodne a anonymne vyjadriť“ k tejto vláde.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Tých, ktorí akosi “kydali“ na vtedajšiu vládnucu stranu SMER výrazne ubudlo alebo sa pridali k názoru, že náš štát predsa len potrebuje zažiť generálny protest. Spomínam si na mapku, ktorú ukazovali v televízii po voľbách, kde boli znázornené oblasti v ktorých prevažovala tá, či oná strana - Bratislava bola modrá, zbytok bol celý červený. Zaujímavá paralela. Teraz sa zamyslime nad tým, koľko ľudí žije v Bratislave a koľko na celom Slovensku. Vyzerá to akoby Slovensko po voľbách začalo a končilo tabuľkou Bratislava. Človek žijúci v Bratislave nemá taký veľký problém nájsť si prácu ako človek žijúci na východe od Bratislavy. 90% bratislavčanov nevie čo je to minimálna mzda a nevie čo je to hľadať si prácu pod úroveň, len, aby človek splatil dlhy. Generálny protest môže vzplanúť len v Bratislave, ale určite nevznikne spokojnými bratislavčanmi, ale protest musí vzniknúť mimo Bratislavy predovšetkým na východe krajiny, kde toho už ľudia majú naozaj po krk.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Naša krajina už nie je našou krajinou, ale stávame sa otrokmi vo vlastnej krajine. Konzumujeme importované potraviny. Pracujeme pre zahraničné firmy alebo firmy so zahraničným kapitálom. Každý väčší štátny podnik je rozpredaný. Pracujeme za minimálne mzdy, ale maximálne možný výkon len, aby nás nevyhodili atď. Najzaujímavejšie na tom je to, že táto novela bola schválená práve deň pred hokejovým šampionátom. Zamyslel som sa nad dejinami, niečo také tu už predsa len bolo. Áno, bolo to v Ríme, kde pre upokojenie ľudu vznikli Koloseá s gladiátormi. Nedávno som písal článok o cestovaní v čase, no čím ďalej tým viac mám pocit, že cestujem ešte ďalej a to do otrokárskej spoločnosti dve tisícročia dozadu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre zaujímavosť napíšem bežný deň dnešného človeka žijúceho mimo Bratislavy a sami uznajte, či je naša spoločnosť v poriadku:

- Človek pracuje 8-10 hodín denne za minimálnu mzdu, alebo v lepšom prípade minimálnu mzdu + nejaké tie odmeny za ktoré musíme zamestnávateľovi samozrejme ďakovať a dávať mu to najavo.

- Človek pracuje pre „cudziu“ krajinu vo svojej krajine, často ide o manuálnu prácu. Poprípade je využívaný v zahraničí na vykonávanie práce, ktorá by občanom danej krajiny stála 3x viac.

- Mnohí majú dosiahnuté vyššie vzdelanie, ktoré je kvalifikované, avšak nemá uplatnenie. Poprípade uplatnenie má, ale nie je adekvátne finančne ohodnotené a preto jeho jediná možnosť uplatniť sa je odísť z krajiny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Po odpracovaní 8- 10 hodín denne si tento človek pustí televízor, kde duchaplné programy tureckej telenovely a bratislavského paneláku každých 15 minút prerušia priblblé hokejové reklamy.

- Takémuto človeku ostáva už len odísť do krčmy a nadávkovať sa tam jediným slovenským overeným „liekom“ na dušu.

Čo dodať? Asi len to, že slováci sú „ovce“ ktorým stačí obyčajná osvedčená formulka:

Sex, Drugs, Games & Rock n`roll, preto posledné slová tohoto članku napíšem v angličtine:

“Wake Up!”

Robert Sidor

Robert Sidor

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

cas na zmenu Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu